(1973 — 2018)

Spisovateľ a režisér, autor dvanástich prozaických kníh a zbierky poézie.

Literárnu kariéru začal ako trojnásobný finalista súťaže Poviedka. Debutoval zbierkou poviedok Nepresné miesto (KK Bagala, 2002, prémia Literárneho fondu SR) a o dva roky vydal svoju druhú zbierku Voľným okom(KK Bagala, 2004). Nasledovala novela Hviezda vystrihnutého záberu (KK Bagala, 2005) a mystifikačný súbor scenárov z nepoužitých scén kultovej série detektívnych filmov Ronyho Escherwooda, napísaný v spolupráci s Dadom Nagyom Rota pomalého nasadenia (KK Bagala, 2006) s ilustráciami Erika Šilleho. Prvým románom bol satirický Šepkár (Marenčin PT, 2008) s ilustráciami Katky Slaninkovej, kniha bola za Slovensko nominovaná na Cenu európskej knihy Prix du livre européen a na cenu Anasoft litera za rok 2008. Úryvok z románu Šepkár v anglickom jazyku bol vybratý do antológie Best of European Fiction 2010, ktorá vyšla vo vydavateľstve Dalkey Archive Press v USA, a román bol aj preložený do ruštiny. Nasledovala zbierka poviedok Mimo času (Marenčin PT, 2009) a román Blíženci a protinožci (Marenčin PT, 2010), ktorý bol v roku 2011 nominovaný na cenu Anasoft litera. Jedinou autorovou básnickou zbierkou je 75 Wattov (Knižná dielňa, edícia verše online, 2011), kniha vyšla s ilustráciami a v dizajne Martina Grocha. V roku 2012 vychádza rozsiahly román Dom hluchého (Marenčin PT, 2012) v grafickej úprave Pala Bálika a redaktorskej práci Viktora Suchého, s ktorými autor spolupracoval aj na nasledujúcich dielach. Tento román o spomínaní a zabúdaní, o otcoch a synoch, o priateľstve a o Slovensku v búrlivom dvadsiatom storočí bol nominovaný na cenu Anasoft litera v roku 2013. Anglický preklad knihy vyšiel na jeseň 2014 v britskom vydavateľstve Parthian Books a bol preložený aj do amharčiny, arabčiny, češtiny, poľštiny a pripravuje sa nemecký preklad. V roku 2013 vydal Atlas zabúdania (Artforum), konceptuálnu knihu o veciach, na ktoré sme zabudli, na ktoré sme chceli zabudnúť, na ktoré museli zabudnúť a na ktoré si nevieme spomenúť. O rok neskôr vyšla krátka novela Ema a smrtihlav (Artforum, 2014) zo štyridsiatych rokov o tom, ako môže snívanie a fantázia zachrániť ľudský život. Túto knihu autor adaptoval aj do podoby scenára pre hraný film. V roku 2016 vydal román o telesnosti a jej rozličných podobách Telá (Artforum, 2016). Poslednou knihou Petra Krištúfka je román Lady Xanax, pán Snehulienka a ja (Marenčin PT, 2018), ktorý vyšiel už posmrtne.

Prvé tri prozaické knihy vyšli v reedícii s názvom 3x Peter Krištúfek.

Prozaické texty publikoval v novinách a časopisoch na Slovensku (SME, Pravda, Rak, Romboid, Vlna, Hospodárske noviny, Knižná revue), v Čechách (Babylon, Revue Labyrint, A2), v Poľsku (Tekstualia, MOLE, Herito) a v Bielorusku (Makulatura), v Slovenskom rozhlase, Českom rozhlase a v rozličných zborníkoch a antológiách: Poviedka 2000, Poviedka 2002, Poviedka 2004 (zborníky literárnej súťaže), Sex po slovensky I. (antológia súčasnej slovenskej prózy), Miniromány, Nefajčiť zakázané!, Päť krát päť (antológia súčasnej slovenskej prózy), Desatoro (antológia poviedok), Kleine Sprachen — grosse Literaturen a Den Spiegel bewegen (dve nemecké antológie slovenskej prózy), Die Schöne, kalte Freiheit (rakúska antológia slovenskej prózy), Rarebit Anthology (britská antológia svetovej prózy) a Best European Fiction 2010 (americká antológia súčasnej európskej prózy).

Peter Krištúfek vyštudoval filmovú a televíznu réžiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a aktívne sa jej venoval. Okrem viac ako dvadsiatich televíznych autorských dokumentárnych filmov nakrútil celovečerný televízny film Dlhá krátka noc, dlhometrážny dokument o Dežovi Ursinym Momentky a psychologickú drámu Viditeľný svet, ktorý bol jeho hraným kinematografickým debutom s premiérou na 46. medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch. Za svoju režijnú tvorbu získal viacero ocenení.