Milan Hamada (1933) - vyštudoval slovenčinu, literárnu vedu a ruštinu na Filozofickej fakulte UniverzityKomenského. Po štúdiu pracoval ako redaktor Encyklopedického slovníka vovydavateľstve Osveta v Martine a neskôr ako redaktor v tom istom vydavateľstve v Bratislave. Od roku 1959 bol interným ašpirantom v Ústave slovenskej literatúry SAV a venoval sa staršej slovenskej literatúre. V 60. rokoch pôsobil aj ako externý redaktor a literárny kritik v Slovenských pohľadoch. Publikoval aj v iných literárnych časopisoch. Po zániku Kultúrneho života bol roku 1969 šéfredaktorom týždenníka Literárny život, ktorý po šiestom čísle zásahom politickej moci Tlačový dozor zrušil. V polovici roku 1972 musel z politických dôvodov z SAV odísť. Potrestaný bol zákazom   zamestnania,publikovania  a akejkoľvek verejnej činnosti v oblasti kultúry. Po istom čase sa  zamestnal v Slovenskej pedagogickej knižnici. Po takmer 20 rokoch sa po  Novembri 1989 vrátil na pôvodné pracovisko SAV, kde roku 1993 dosiahol  hodnosť doktora vied (DrSc.). Od roku 1993 prednášal externe na  Trnavskej univerzite, kde sa stal interným pracovníkom od roku 1998 ako  docent a od roku 1999 ako riadny profesor na katedre dejín umenia a kultúry a na katedre politológie. Po založení Obce spisovateľov Slovenska bol jej predsedom (1989-1990). Je autorom početných diel z oblasti literárnej kritiky a kultúrnej histórie. Je nositeľom viacerých ocenení a vyznamenaní, najmä Zlatou medailou SAV (1993), Cenou Dominika Tatarku (1994) a Radom Ľudovíta štúra I. triedy (2003).

K osemdesiatym narodeninám Milana Hamadu vyšlo vo vydavateľstve KK Bagala súborné dielo Kritické komentáre I.-III. a výber z rozhovorov Odpovede. Za tieto knihy získal Cenu Nadácie Tatra banky za literatúru 2013.