Táto izba sa nedá zjesť


naša cena 10,00 € Do košíka
rozsah (počet strán) 152 strán
rozmer 130 x 200 x 12 mm
spracovanie Mäkká väzba
vydanie prvé

Ona má dvanásť, on päťdesiat. Vzťahový kolotoč, z ktorého sa tak celkom nedá vystúpiť...

Príbeh vyrozprávaný z pohľadu žiačky v texte skúpom na slová, no bohatom na metafory. .

Táto kniha sa dá prečítať na jeden nádych, no predýchať ho nie je také jednoduché. Dá sa zhltnúť, ale jej obsah v nás ešte dlho, veľmi dlho zostane nestrávený kvasiť. A to je dobre. Mladá autorka nevarila z vody, neplietla bič z-viete-čoho. Najprv niečo zažila, potom s obdivuhodným talentom písala. Tá izba sa nedala zjesť, táto kniha sa dá zhltnúť, hoci nie je určená na prvoplánovú zábavu pod plážovým slnečníkom a nechutí ako melónový pelendrek. Ide v nej však o život, pretože tie spočiatku drobné, nenápadné udalosti, vyrozprávané poetickými, osviežujúco originálnymi až surreálnymi vetami, postupne vytvárajú príbeh vzťahu dospievajúceho dievčaťa k staršiemu mužovi a všetkého, čo s tým súvisí a čo navždy zmenilo minimálne jeden osud a jeden pohľad na svet.

Sú debuty tápajúce, rozpačité, kvalitatívne nevyvážené, ale tento medzi ne nepatrí. Hochholczerová sa nebojí prísť s kontroverznými, drásavými témami, nekladie si servítky pred ústa, ide s kožou na trh a nie je a priori posratá z toho, ako to bude prijaté – a za to jej tlieskam. Táto kniha sa dá zhltnúť, ale jej obsah v nás ešte dlho, veľmi dlho zostane nestrávený kvasiť. A to je dobre. (Ivana Gibová)

O AUTORKE

Nicol Hochholczerová (*1999) pochádza Soboty, je absolventkou katedry grafiky Akadémie umení v Banskej Bystrici, kde aj aktuálne pôsobí na magisterskom štúdiu. Novela Táto izba sa nedá zjesť je jej knižným debutom, za ktorý bola nominovaná na cenu Anasoft Litera medzi 5 najlepších kníh Slovenska. Jej kniha už vyšla po česky, maďarsky, srbsky, poľsky, bulharsky a ukrajinsky, pracuje sa na prekladoch do nemčiny, macedónčiny a angličtiny. Celovečerný film pripravuje mladá režisérka Barbora Berezňáková. Doteraz boli uvedené tri dramatizácie tohto diela – v Mestskom divadle Žilina, v českom Divadle Kam jdeš? a divadelná hra študentov herectva VŠMU v Bratislave. Nicol Hochholczerová za svoju tvorbu získala Cenu Nadácie Tatra Banky pre umenie v kategórii Mladý tvorca.

Hnev v rámci literatúry nevnímam negatívne, je pre mňa produktívnou emóciou. Smútok áno, smútok je negatívny, smútok zvádza k nečinnosti, nedá sa robiť nič iné, ako sa s ním pomaly zmierovať a usilovať sa ho, ako sa to len dá, zbaviť. Hnev je však popudom k činnosti, hnevať sa znamená chcieť niečo zmeniť, vyriešiť, vytvoriť. (Nicol Hochhlczerová)

UKÁŽKY Z KNIHY

Tereza nie je jeho dcéra, mohla by byť, ale nie je, jeho dcéra má kučeravé vlasy a Tereza rovné, spľasnuté okolo tváre. Jeho dcéra má drobný nos a Tereza orlí, k nemu husté obočie a pery, na ktoré by sa hodil rúž, kým jeho dcéra má namiesto úst úzku čiarku ako na prasiatku, takú úzku, že sa do nej nezmestili žiadne mince jeho otcovstva, púšťala ich na zem a zamykala sa v izbe. Tereza má pery, ktorými ho teraz bozkáva, jazyk mu medzi ne padá ako zlatá minca, Ivan počuje tú mincu cinknúť, počuje, ako si ju Tereza doma šúcha o stehná a rodičia sa jej pýtajú kde si bola, a počuje aj, ako Tereza hovorí so Silviou v meste, a celý čas sa jej trasú ruky. (str. 27)

Aj moji učitelia sú prekrásni, majú prekrásne brady, prekrásne zadky v tesných nohaviciach a každú chvíľu nejakú časť tela v sadre alebo v dlahe alebo aspoň obviazanú elastickým obväzom, ešte aj moja slovenčinárka je prekrásna, keď sa ma pýta, či nepotrebujem číslo na psychológa, Tereza, nepotrebujete číslo na psychológa, moja sestra chodila k jednému výbornému, a ja krútim hlavou. Kedysi si na týchto ľudí žiarlil. Teraz ti volám a hovorím, akí sú prekrásni a múdri, a ty ma prerušíš a povieš som u priateľky a kladiem parkety, zavolaj mi neskôr. (str. 101)

RECENZIE

ROZHOVORY S AUTORKOU

FANPAGE

KK Bagala, PO BOX 99, 810 00 Bratislava 1