Súbor humoresiek obľúbeného teoretika humoru nevyvoláva len radostný smiech, ale i bezprizorný úškrn nad zobrazovanou neradostnou skutočnosťou. Netradičná záverečná príloha Eastern paroduje staré kovbojkové texty divokého západu, ktoré boli srdcovou záležitosťou autora.

O knihe

Humoresky Kornela Földváriho z rokov 1963-1977 sú praktickou ukážkou inteligentného humoru z dielne známeho teoretika tohto odboru , ktorého pseudonymom zaváňajúce meno sa po „naftalínových“ rokoch môže objaviť aj na obálke knihy, a tým zrušiť existenciu Miroslava Kostku - mena síce menej exotického, ale vhodného na publikovanie aj v čase nepriazne a temna. Ostrovtipným textom s príznačným názvom Príbehy z naftalínu neubral na kvalite a schopnosti zabávať ani čas strávený v naftalíne, skôr naopak: rafinovane zašifrovaným miniatúrkam pridal patinu lesku šesťdesiatych a biedy sedemdesiatych rokov, v ktorých vznikali.

Súbor humoresiek nevyvoláva len radostný smiech, ale i bezprizorný úškrn nad zobrazovanou neradostnou skutočnosťou. V prvej časti sa autor humorne vyrovnáva s chybami histórie, paroduje historický vývin (nútený príchod Konštantína Filozofa na Veľkú Moravu, náhodné objavenie Ameriky), ktorý sa, nebyť malicherností a vášní jednotlivých vládcov, mohol uberať úplne iným smerom. Ironicko-satirický exkurz do dejín spracúva formou travestie námety považované za vysoké a vznešené, čím rúca fámami opradené vnímanie minulosti i nedotknuteľnosť literárnych textov s ich posvätnými hodnotami, pričom štylizovanie sa do historických postáv, ich-forma narácie a okatá inverzia archaického jazyka zdôrazňujú komický účinok týchto kváziautentických výpovedí.

V druhej časti knihy, vzhľadom na realitu, ktorej sa karikovanie týka, je i humor ostrejší. Do záberu humoresiek sa dostávajú taktiky minulej éry, akými bolo kádrovanie osôb (humoresky Deduktívna metóda, Odborník), neodmysliteľná práca cenzúry (Satira, Generácia), či svojské spôsoby literárnej tvorby (Estetika, Inšpirácia) okorenené funkčne využitými frázami vtedajšej doby: „držíš prst na tepne čias“ (s. 57), samozrejme, nezabúdajúc na satirický akcent: „vzorný pracovník, aj doma vo dne v noci piľuje, hobľuje, pritĺka. Pracovná tematika jedna radosť“ (s. 57).

Z nadhľadu komentovanú neveselú slovenskú realitu striedajú príjemne „neškodné“ humoresky, ktorých nestarnúce námety bavia rovnako dobre aj po rokoch. Neoddeliteľným doplnkom tejto smutno-veselej knihy sú vtipné kresby Stana Kochana a bodkou za ňou je Nepovinná príloha pre odborníkov Eastern.  

Miriam Némethová, Knižná revue 2004/05

Ukážky z knihy

Šťastie

Ľudia s hrdlami zovretými hrôzou mlčky hľadeli na čiernu postavu s komicky rozhodenými končatinami. Dieťa, ktoré neočakávane vykuklo spomedzi ich nôh, hodilo do kruhu otázku:

– Mamička, prináša šťastie aj takýto kominár?

(str. 45)

Príbeh s morálkou

Karol Ružička, triedny septimy B, si podráždene pošúchal plešinu.

– Na také knihy máš ešte najmenej päť rokov času, – povedal prísne. – Najmenej!

– Áno, – uznala pokorne žiačka septimy B Katka Mináriková.

– Kto to kedy počul, čítať v tvojom veku také knihy! – neprestával sa rozhorčovať pedagóg. – My sme hltali Vansovú a Dickensa, mali sme ideály a pevné zásady, dokázali sme sa nadchnúť, vedeli sme, čo sa patrí. Ale dnešná mládež? Hotová Sodoma a Gomora!

– Áno, – odpovedala ticho a mierne sa začervenala.

– Takým spisovateľom by som dal uťať obe ruky a korbáčom by som ich hnal do chlieva, – pokračoval krvilačne.

– Áno, – povedalo dievča.

– Nahustia do vás všelijaké hlúposti a potom nemáte v hlave miesto na iné, len na samé trci frci, módu, tanec, bláznenie...

Previnilo mlčala.

– A to máš všade, kam sa obzrieš: televízia, film, knihy, časopisy... Čo z vás mladých vyrastie bez vyšších ideálov, bez mravných zásad, bez zodpovednosti? Môže sa to dobre skončiť?

– Nie, – priznala.

– To si myslím, že nie, – konštatoval s uspokojením. – Učím už pekných pár rokov, ale takýto úpadok mravov som ešte nevidel. Páni spisovatelia vás pokazia a my za vás máme zodpovedať? To teda nie, moja milá!

– Áno, – súhlasila.

– A vôbec, – rozohnil sa, – prestaň už konečne odkopávať ten paplón, ešte nakoniec kvôli tebe prechladnem!

(str. 81)

 

Happy end

Milovali sa,

vzali sa,

žili šťastne.

On v Košiciach,

ona v Komárne.

(str. 89)