Peter Uličný je z tých básnikov – piesňových textárov, ktorí majú dar napísať spievateľnú poéziu a dať populárnej piesni aj hlbší zmysel. Táto kniha je súbor jeho 100 piesňových textov v rokov 1988-2022. Nie sú to banality, ale regulárna poézia, niektoré texty spoznáte a bude vám pri nich hrať v ušiach hlas Richarda Müllera či Pavla Haberu. Ale keď ich budete čítať bez melódie a hlasu, zistíte, že táto mestská, hravá, inteligentná poézia je zázoveň trochu smutná a nostalgická. Občas jemne morbídne pripomína memento mori (Človek nevie dňa ani hodiny / a zrazu ho presadia do hliny), ale najmä majstrovská. Kniha 100x Peter Uličný (alebo Amnestia v blázinci)  navyše vychádza v ExEdícii, čo je elegantné výnimočné balenie autorov blízkych Kolomanovi Kertészovi Bagalovi a jeho vydavateľstvu.

(Denník SME, Magazín o knihách)

Žijeme časy, ktoré majú dosť ďaleko od poézie. Ak si ju teda veľmi nemôžeme dopriať v bežnom živote, doprajme si ju aspoň v pesničkách. Keby autori piesní rezignovali na takúto možnosť, bol by svet ešte šedivejší a surovejší, než v skutočnosti je. Ak by som mal parafrázovať názov nového albumu Richarda Müllera, už by sme si nemohli vychutnať tú magickú hodinu medzi psom a vlkom, preto je na svete poézia, a preto som sa snažil aspoň čosi z nej prepašovať aj na tento album.

(Peter Uličný)

S rozkošou paroduje, ale aj paráduje najmä mäsmédiá (Jack Rozprávač, Romeo a Fúria, Sedem spiatočných, Mária Televízia, Gina Lolofrigida). Berie si na mušku jazykové i názorové klišé, s ľahkosťou používa bohemizmy (= výrazy zo slovnej zásoby bohémov), anglicizmy, amerikanizmy, youtubizmy, facebookizmy, aby ich vzápätí zho(vä)dil: „Nevieš kto je FREE a kto len DUTÝ“. Vytvára nelogizmy i neologizmy (mužolapka, láskovičky), ale nie sú to lacné slovné hračky. Jeho parafrázy nie sú ani parou, ani frázami, aj keď sa s bravúrou pohybuje v labyrintoch frazeologizmov.

(Daniel Hevier)

Túto knihu možno považovať za plnohodnotnú básnickú zbierku. Uličný je zručný a nápaditý básnik, je mu vlastný jazykový humor a neobáva sa ani vyslovovania krutých právd. V jeho jazyku je neustále prítomná jemná irónia. A tá je zrejme tou najpravdivejšou “maskou človeka”.

(Martin Kasarda)

O AUTOROVI

Peter Uličný (narodený 1. 10. 1960 v Bratislave) sa uviedol ako textár piesní v oblasti rockovej a populárnej hudby v prvej polovici 80. rokov minulého storočia spoluprácou s gitaristom a skladateľom Andrejom Šebanom a jeho skupinou Tristo hrmených. Neskôr spolupracoval s ďalšími známymi predstaviteľmi domácej hudobnej scény: Banket, Richard Müller, Team, Pavol Habera, Robo Grigorov, Marián Greksa, Beáta Dubasová, Sonia, Bibi a i.

Kniha 100x Peter Uličný (alebo Amnestia v blázinci) je výberom piesňových textov z takmer štyridsaťročného pôsobenia autora na domácej hudobnej scéne. Prítomné texty predstavujú pomerne široký tematický a výrazový register (daný žánrovým zaradením interpretov), ktorý sa v posledných rokoch ustálil do šansónovej, výpovednej polohy, dnes už takmer výlučne v spolupráci s Richardom Müllerom. Túto skutočnosť reflektuje aj výber textov v prítomnej knihe.

Ako textár spolupracuje aj s divadelnou scénou, pri realizácii dramatických diel a muzikálov: napr. Jeppe z vŕšku (pôvodné texty, Divadlo Andreja Bagara v Nitre, 1997), Limonádový Joe (preklad libreta a pôvodných textov + vlastné texty, Divadlo Nová scéna, Bratislava, 2008), Mária Antoinetta (vlastné texty, Divadlo Jonáša Záborského, Prešov 2009), Boy band (časť adaptácií z pôvodných, anglických originálov, Divadlo Nová scéna, Bratislava, 2010), Quo Vadis (vlastné texty, Divadlo Jonáša Záborského, Prešov 2011), Vianočná spomienka (adaptácie svetových vianočných evergreenov, Divadlo Andreja Bagara v Nitre, 2013), Letná noc (adaptácie originálnych textov, Divadlo komédie, Bratislava 2018), Zem bez mám (pôvodné texty, outdoorové divadelné predstavenie v priestoroch Sýpky PD Prievoz 2021) a i.

Knižné publikácie: Klaun v maske človeka (výber piesňových textov, KK Bagala, 1997), Roger Krowiak (spoluautor kolektívneho románu Vlastnou zbraňou zblízka, KK Bagala, 2002), O cestách, ktoré nevedú do Ríma (rozhovory s Mariánom Vargom, Slovart, 2004), Zberateľ alebo Zmluva s diablom (rozhovory so zberateľom umenia Ivanom Melicherčíkom, Artforum, 2012), Marián Varga: Collected Works (editor textovej prílohy súborného vydania hudobného diela Mariána Vargu, Spoločnosť Mariána Vargu, 2019).

Autorov dlhodobý čitateľský aj teoretický záujem o tzv. okrajové žánre, najmä z oblasti fantastickej, dobrodružnej a hororovej literatúry, našiel uplatnenie približne vo dvoch desiatkach doslovov a štúdií ku knižným slovenským prekladom svetových autorov (Bram Stoker, Howard Philips Lovecraft, Karl May, Mary Shellyová, Sheridan Le Fanu, Gerald Biss, William Hope Hodgson, Aleister Crowley a i.) Spoločne s Martinom „Rogerom“ Králikom zostavil prvú antológiu slovenských hororových poviedok Farby strachu (Artis Omnis, 2011). Od roku 2014 je členom Dumas clubu, tajného spolku bibliomanov a ctiteľov obskúrnych žánrov.

V súčasnosti pôsobí ako pedagóg na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (Katedra marketingovej komunikácie) a prevádzkuje vlastný antikvariát v kníhkupectve Veda na Štefánikovej ulici v Bratislave.

 

 

 

UKÁŽKY Z KNIHY

 

 

AMNESTIA V BLÁZINCI

 

Dnes je v blázinci veľká chvíľa

Všetkých tu postihla amnestia

Pacienti bežia ozlomkrk von

Niektorí dvermi Iní oblokom

Len zopár ich stvára neplechy

a na chodníky skáču zo strechy

akoby vôbec nemali predstavu

čo to je keď človek padne na hlavu

 

Dnes plným právom

Splynuli s davom

 

Dnes tých bláznov pohltila ulica

Facku reality majú na lícach

Prekvapenie na nich číha všade

Tak sa radšej držia pohromade

Chlapík čo sa nevie zbaviť návykov

že je Alibaba a štyridsať zbojníkov

Ďalší týpek tiež podáva dobrý výkon

je to Frankenstein krížený s trpaslíkom

 

Krištof Kolumbus sa dožaduje víza

Na tváři lehký smích hlboká v duši schíza

Je tu ešte zopár ďalších kreatúr

Napoleon Winnetou a Macko Pu

Dnes sa im otvorili všetky brány

Sú však ešte stále trochu vyľakaní

Na slobodu vôbec nie sú pyšní

Vracajú sa naspäť odkiaľ prišli...

 

 

KLAUN V MASKE ČLOVEKA

 

Vo vzduchu visí zápach Pitralonu

Na stene plagát pána Lautreca

Klaun sedí v šatni kde už nemá komu

predviesť to číslo v maske človeka

 

Chvíľu sa mlčky baví so zrkadlom

Únavou platí za skalp komika

Doma ho čaká dvojizbové prázdno

Tvár bez šminiek vždy býva obitá

 

Klaun v maske človeka

Vrcholné číslo

Klaun v maske človeka

Potlesk

či piskot?

 

Vo váze vädnú papierové kvety

Čas na nich nechal svoju grimasu

A klaun sa smeje ako nikdy predtým

Sám sebe hlasným smiechom bez hlasu

 

 

 

JE TO VO HVIEZDACH

 

Už to s tebou ťahám

Najmenej sto rokov

Držíš si ma stále od tela

Vďaka tvojim vnadám

Som už celkom zcvokol

Sto rokov sa smiem len pozerať

 

Studená si ako zima na Aljaške

Opýtať sa: „ Kedy Ťa smiem zohriať?“

Je fakt tažké

 

„Je to vo hviezdach!

Je to vo hviezdach!“

Skrátka na všetko máš jasnú odpoveď!

Je to vo hviezdach

Je to vo hviezdach“

Niečo iné chcem počúvať – a to hneď!

 

Náš zväzok je tesný

Delí nás len vesmír

Obzerám si ťa len diaľkovo

No a to je nuda

Zabi ma či udaj!

Len už nebuď skúpa na slovo

 

 

 

HODINA MEDZI PSOM A VLKOM

 

Deň vchádzal na svet Nesmelo

Do ticha ktoré bolelo

zúfalo niekde štekal pes

Isto ho škrtil obojok

Možno pár minút možno rok

tak žaloval to do nebies

 

Čo je to vlastne za život

keď výhľad na svet hyzdí plot

a zvyk sa lepí na kožuch?

Tak teda šiel som za tým psom

„Hej bratku, veď nám obidvom

urobí dobre voľný vzduch...“

 

Vetril som Pátral po psovi

S tou túžbou sňať mu okovy

Bežať s ním kamsi ďaleko

voľnejší než dym z cigariet

Môcť vypiť do dna celý svet

A v duši kričať: „šlape to!“

 

V hodine medzi psom a vlkom

Cítil som zrazu v srdci tlkot!

 

Bežal som Snoril celý deň

A ten pes nikde Ani tieň

a obzor sa už krvavil

Vrátiť sa a či ďalej ísť

keď tma už čaká na korisť

a v diaľke vyjú obavy

 

kráčam späť spitý diaľkami

len v hlave teraz vŕta mi

prečo mám stále ťažší krok

Vraciam sa! Kam? No do seba!

aj s niečím čo mi netreba

na krku cítim obojok

 

V hodine medzi vlkom a psom

Hlas vo mne pýta sa: kto vlastne som